Узбіччі znamená 'okraj' alebo 'krajnica', často sa používa v súvislosti s cestou. Je to zaujímavé slovo, ktoré nie je v piesňach tak bežné ako iné.
V kontexte piesne, keď spevák spieva "Я стою на узбіччі" (Stojím na krajnici), metaforicky to vyjadruje pocit osamelosti, odcudzenia a státia na okraji, mimo hlavného prúdu života alebo vzťahu. Dodáva textu hĺbku a pocit zraniteľnosti.
„Чекаю“ znamená „Čakám“ a presne to je stred piesne: človek hľadá stopu po niekom, kto zmizol z jeho života. Blúdi „Ніби у печері я ходжу на осліп“ [Akoby som chodil naslepo v jaskyni] a prosí druhého, aby aspoň niečo napísal: „Прошу не мовчи, залиши пару слів“ [Prosím, nemlč, zanech pár slov]. Spomína na dni, keď boli sami dvaja, no ich vzťah pôsobil ako „в іншому світі“ [v inom svete]. Je v tom aj trochu zvláštnej, takmer filmovej obraznosti: vyhodí staré veci z domu, zmení dlhé vlasy na mikádo a na zarosené sklo napíše, ako veľmi čaká.
Refrén túto túžbu opakuje až do vyčerpania: „В спогадах повільно тону“ [Pomaly sa topím v spomienkach]. Okolo sú sivé tiene, prázdnota a nevypovedané vety, ktoré podľa textu ničia oboch. Napriek chladu však oheň v srdci nezhasol a na perách druhého zostáva teplo. Záver je bolestivo jednoduchý: osoba, ktorá žila v jeho snoch, v skutočnosti nie je nablízku. Olivan, umelec z Kolumbie, a Alyona Alyona tu prinášajú ukrajinský text o čakaní, ktoré sa drží spomienok aj vtedy, keď už realita neposkytuje jasnú odpoveď.