Sultanım doslova znamená „môj sultán“. Je to titul úcty a lásky, ktorý sa používa na oslovenie niekoho, kto má pre vás mimoriadny význam, podobne ako kráľ alebo vládca vášho srdca.
V piesni Mustafa Ceceli používa toto slovo na vyjadrenie hlbokej oddanosti a obdivu k milovanej osobe. Je to silné a romantické oslovenie, ktoré zdôrazňuje, že táto osoba je pre neho všetkým, jeho vládcom a centrom jeho sveta.
„Sultanım“ je veľké, trochu dramatické vyznanie človeka, ktorý prichádza k milovanej osobe úplne zmenený. Jej oči ho pália, jej slová sú preňho „abu hayat“, teda voda života, po ktorej môže „rozkvitnúť ako ruža“. Hovorí o sebe ako o neúplnom a bezmocnom človeku, ktorý sa chce pri nej stať celým: „Ben aciz ben yarım, sana tamam olmaya geldim“ [Som bezmocný, som neúplný, prišiel som sa pri tebe stať celým]. Obraz slávika prilietajúceho na ružový konár je nežný aj oddaný. Turecké „şeyda“ označuje človeka poblázneného láskou, takže nejde o pokojné zamilovanie, skôr o úplné podľahnutie.
Najsilnejšia časť prichádza v refréne. „Senden öteye yer yok“ [Okrem teba už niet miesta] znamená, že v jeho svete niet nikoho ani ničoho dôležitejšieho. Keď vraví „Canımdan geçmeye geldim“ [Prišiel som sa vzdať svojho života], používa zámerne prehnaný obraz obety. Prosí svojho „sultána“, teda vznešene oslovovanú milovanú osobu: „Kabul et n'olur sultanım, aşkınla yanmaya geldim“ [Prijmi ma, prosím, môj sultán, prišiel som horieť v tvojej láske]. V druhej slohe sa z kameňa, zeme a skaly chce stať oceánom, z človeka bez lásky chce znovu nájsť seba a z „živej mŕtvoly“ sa chce narodiť v jej srdci. Je to pieseň o premene, v ktorej láska nie je jemná iskra, ale sila, ktorá človeka úplne prebudí.