Nuijjuutti je fínske slovo, ktoré sa dá preložiť ako „búchal“ alebo „mlátil“. Je to zaujímavé slovo, pretože v kontexte piesne „Ievan Polkka“ má hravý a mierne neposlušný podtón.
V piesni sa spieva, že chlapec „nuijjuutti“ dievča susedky, čo naznačuje, že sa s ňou zabával, možno ju jemne postrkoval alebo s ňou tancoval veľmi energicky. Toto slovo dodáva textu šarm a odráža bezstarostnú atmosféru piesne.
„Ievan Polkka“ je veselá príhoda o tanci, ktorý sa začne susedovou polkou a rýchlo prerastie do poriadnej nočnej výpravy. Rozprávačovi „Jalakani pohjii kutkutti“ [šteklilo v chodidlách], takže sa nedokáže prestať hýbať. Ievina mama na dcéru dohliada, no Ieva si poradí a mladí tancujú „laiasta laitaan“ [z jedného konca na druhý]. Všade je hudba, mokré hlavy a husle, ktoré kvília od hrania. Fínske nárečie a ľudový humor robia z textu skôr scénu zo susedskej zábavy než uhladenú romantickú pieseň.
Po tanci však príde domáce vyšetrovanie. Ievina mama v komnate spieva nábožné piesne, potom sa hnevá a Ieva začne vzlykať. Rozprávač jej odpovie v podstate: nevadí, ešte si zatancujeme. Keď mu staršia žena nadáva, povie jej, aby bola ticho, a odmietne sa Ievy vzdať. Je to drzé, komické a trochu prehnané, najmä keď tvrdí, že ho „hellyys haittaa“ [neprekáža mu nežnosť] ani keď ženy behajú sem a tam. Na konci zaznie nezmyselná riekanka „Salivili hipput tupput täppyt“ [slovná hra bez jasného významu], ktorá funguje ako bláznivý tanečný dozvuk. Korpiklaani je umelec z Fínska a v tejto verzii sa k ľudovému príbehu hodí hlučná, rozskákaná energia.