Slovo "fanaberie" sa prekladá ako "rozmary" alebo "vrtochy". Je to zaujímavé slovo, ktoré sa v bežných piesňach neobjavuje často a dodáva textu špecifický nádych.
V kontexte piesne "Cliché" sa používa na opis opakujúcich sa, možno trochu iracionálnych a prehnaných správaní alebo myšlienok, ktoré sa neustále vracajú. Fráza "Te same fanaberie" (Tie isté rozmary) naznačuje cyklickosť a frustráciu z opakujúcich sa vzorcov vo vzťahu, ktoré vedú k bolesti a nepochopeniu.
„Cliché“ od poľskej speváčky Karoliny Stanisławczyk je pieseň o vzťahu, ktorý sa už rozpadá, no obaja v ňom stále opakujú tie isté pohyby. Rozprávačka cíti, že jej partner berie silu, napriek tomu mu dáva „kolejny kredyt szans“ [ďalší úver šancí]. To je výstižná metafora pre nekonečné odpúšťanie: šance sa míňajú ako peniaze a dlh rastie. On mlčí, ona kričí do prázdnych stien. Keď konečne prehovorí, prichádzajú len „banał, frazes, cliché“ [banalita, fráza, klišé]. Slovo cliché je vo francúzštine aj v poľštine výraz pre otrepanú, ničím novú frázu, takže refrén presne pomenúva rozhovor, ktorý už nič nerieši.
Obraz vzťahu je čoraz pochmúrnejší: „Szklany dom, fundamenty z pustych myśli“ [Sklenený dom, základy z prázdnych myšlienok] znie ako niečo krehké, čo nikdy nemalo pevné základy. Posledný takt už pre nich nehrá a „cichy nurt zabiera ciągle w dół“ [tichý prúd nás stále unáša dolu]. Najpriamejšie však znie opakované „My tacy sami“ [Sme stále rovnakí]. Práve v tom je nepríjemná sila piesne: obaja hovoria priveľa, opakujú „tie isté fanaberie“ a ani bolesť, ktorú sa snažia opiť, ich nedokáže vytrhnúť z rovnakého kruhu.