Klatergoud doslova znamená „pozlátko“ alebo „falošné zlato“. Je to zaujímavé slovo, ktoré sa v bežných piesňach neobjavuje často a má silný metaforický význam.
V kontexte piesne K3 sa používa na kritiku ničenia prírody pre bezcenné materiálne zisky. Text „Een boom van duizend jaren oud wordt neergehaald in het woud en omgeruild voor klatergoud“ (Tisícročný strom je vyrúbaný v lese a vymenený za pozlátko) zdôrazňuje, ako sa skutočná hodnota prírody obetuje pre niečo, čo sa len tvári ako cenné.
K3 v piesni „De Aarde Beeft“ („Zem sa trasie“) spája chytľavý refrén s dosť vážnym odkazom. Svet sa rúti príliš rýchlo: „Een wereld die te snel gaat“ [Svet, ktorý ide príliš rýchlo], autá preháňajúce sa ulicou nikoho nezastavia a pri topiacom sa ľadovci politici v televízii tvrdia: „ach het valt wel mee“ [ach, veď to nie je také zlé]. Výraz „My god“ je tu zvolanie prekvapenia a rozhorčenia. Keď sa opakuje „En de aarde beeft“ [A zem sa trasie], nejde iba o zemetrasenie. Text hovorí o planéte, ktorá trpí, zatiaľ čo ľudia sa tvária, že sa nič vážne nedeje.
Pieseň pripomína aj strom starý tisíc rokov, ktorý vyrúbu v lese a nahradia ho „klatergoud“ [pozlátkom, lacným leskom]. Najsilnejší odkaz smeruje k deťom: planétu zdieľame „met alles dat leeft“ [so všetkým, čo žije] a raz ju odovzdáme svojim deťom. Speváčka sa preto pýta, prečo sa iba hovorí, že deti sú budúcnosť, a vyzýva: „Zeg nee zo luid als je kan“ [Povedz nie tak nahlas, ako dokážeš]. Záver „En leg je hand in mijn hand“ [A vlož svoju ruku do mojej] mení protest na spoločnú výzvu: postavme sa spolu za svet, ktorý nám patrí.