Domando znamená „krotím“ alebo „ovládam“ a pochádza zo slovesa domar, teda skrotiť napríklad divoké zviera. V piesni však Juliette obrazne hovorí, že už dlho „krotí“ svoje srdce a emócie, aby ju neovládli.
Toto nezvyčajné slovo vytvára z pocitov akési divoké zviera a vystihuje sebavedomý, hravý postoj speváčky k láske.
V tejto piesni sa rozprávačka po pádoch a sklamaniach znovu postavila na nohy. Hovorí: „Já caí, levantei“ [Spadla som, vstala som] a dodáva, že jej „pád“ teraz smeruje k nej samej: „Minha queda agora é por mim“ [Teraz padám sama do seba, teda zamilúvam sa do seba]. Obraz „uns goles de amor próprio“ [pár dúškov sebalásky] je hravý spôsob, ako povedať, že si dopriala veľkú dávku sebaúcty. Jej srdce je potom „sóbrio“ [triezve], hoci nie je voči citom úplne imúnne. Len sa ich už dlho učí ovládať.
Najlepší vtip piesne je v refréne: „Eu quase não namoro“ [Takmer vôbec nerandím], no toto „takmer“ si naozaj užíva. Nápadník sa musí pripraviť, pretože „a fila virou a quadra“ [rad sa zmenil na celé ihrisko], čiže záujemcov je poriadne veľa. Môže mu venovať milé pohladenie, „um carinho gostosinho“ [príjemné nežné pohladenie], a potom sa potichu vytratí: „Depois saio de fininho“ [Potom sa nenápadne vytratím]. Dôvod povie úplne priamo: „Porque meu amor sou eu“ [Pretože moja láska som ja]. Je to sebavedomá, trochu drzá oslava života bez vážneho vzťahu, kde „takmer“ nie je nedostatok, ale presne ten stav, ktorý jej vyhovuje.