Vastavirtaan znamená 'proti prúdu'. Je to silné slovo, ktoré sa v piesňach nepočuje každý deň a evokuje obraz odvahy a nezávislosti.
V kontexte piesne Juha Tapio spieva o 'rohkeus mennä vastavirtaan' (odvaha ísť proti prúdu), čím zdôrazňuje dôležitosť žiť svoj život autenticky a nebáť sa ísť vlastnou cestou, aj keď je to ťažké. Je to inšpiratívny výraz, ktorý dodáva piesni hĺbku.
Priprav sa na pieseň, ktorá ti pripomenie, aké dôležité je oslavovať každý kúsok života, či už je dobrý alebo ťažký! Juha Tapio vo svojej piesni „Eläköön“ (Nech žije) spieva o úžasných veciach, ktoré vidíme okolo seba – od „pakkasöiden lujaa kirkkautta“ (silnej jasnosti mrazivých nocí) po „valtameren raivoa albatrossia“ (zúrivosť oceánov a albatrosa). Je to o tom, ako si všímať detaily, ako sú „sormenpäitä, suudelmaa ihon taivasta“ (končeky prstov, bozk na koži neba) a „pilvilauttoja“ (oblačné plte) po daždi.
Ale nie je to len o kráse. Juha Tapio nám hovorí, že máme oslavovať aj „päivät, jotka juoksi iltaan“ (dni, ktoré utiekli do večera), „niiden riemut työt“ (ich radosti, práce) a „rohkeus mennä vastavirtaan“ (odvahu ísť proti prúdu). Dokonca aj „rakkaus arpinenkin“ (láska s jazvami) a „suru, myös sirpaleet“ (smútok, aj črepiny) si zaslúžia naše „Eläköön“ (Nech žije), pretože „tarvitsin mä senkin“ (potreboval som aj to). Je to taká silná pripomienka, že aj slzy („kyyneleet“) sú súčasťou nášho príbehu a formujú nás. Je to pieseň, ktorá ťa prinúti zamyslieť sa nad všetkým, čo si prežil, a povedať tomu „Nech žije!“