Kunniavieras doslova znamená „čestný hosť“. Je to zložené slovo z „kunnia“ (česť) a „vieras“ (hosť).
V kontexte piesne je „kunniavieras“ metaforou pre smútok. Pieseň nabáda prijať smútok ako dôležitého hosťa, ktorý prichádza a odchádza, a učiť sa z jeho návštev. Je to silný a poetický spôsob, ako hovoriť o spracovaní emócií.
Pripravte sa na pieseň, ktorá sa nebojí smútku, ale objíma ho ako vzácneho hosťa! Jenni Vartiainen vo svojej piesni "Suru On Kunniavieras" [Smútok je čestný hosť] hovorí o tom, ako je dôležité prijať smútok, nechať ho rásť a dokonca sa z neho učiť. Je to ako polievať slzami kvet, aby mohol rozkvitnúť: "Surua kyynelin kastella täytyy / Jotta se puhkeais kukkaan" [Smútok treba polievať slzami / Aby mohol rozkvitnúť].
Predstavte si, že smútok klope na vaše dvere a vy ho pozvete dnu, ponúknete mu jedlo, pitie a dokonca aj nocľah. Pieseň nám pripomína, že smútok nie je niečo, čo by sme mali odháňať. Naopak, je to učiteľ, ktorý nám prináša cenné lekcie, ktoré "Ei niitä oppeja kirjoista löydä / Et ostaa voi miljoonin markoin" [Tie lekcie nenájdeš v knihách / Nemôžeš ich kúpiť za milióny mariek]. A hoci smútok odíde, spomienky zostávajú ako to najcennejšie zlato: "Muistot on kalleinta kultaa" [Spomienky sú najcennejšie zlato]. Je to krásna pripomienka, že aj po búrke príde slnečný deň, keď budú naše kroky ľahké.