Infortune znamená 'nešťastie' alebo 'smola'. Je to silné slovo, ktoré sa v bežnej konverzácii nepoužíva tak často ako napríklad 'malheur', čo ho robí zaujímavejším a poetickejším.
V kontexte piesne, keď spevák hovorí "quelle infortune" (aké nešťastie), vyjadruje hlboký pocit smútku a osudu, ktorý ho postihol, najmä v súvislosti s jeho nešťastnou láskou a odmietnutím mesiacom. Je to slovo, ktoré dodáva textu dramatickosť a hĺbku.
„J'ai Demandé À La Lune“ znamená „Opýtal som sa mesiaca“. Rozprávač sa obracia na mesiac, pretože nevie, či ho milovaná osoba ešte chce. Ukazuje mu svoje „brûlures“ [popáleniny], teda stopy po bolesti, no mesiac sa mu vysmeje. Je to zvláštna a trochu čierne vtipná predstava: človek hľadá útechu na oblohe, ale dostane len ľahostajnú odpoveď. Keď sa pýta, či ho druhá osoba ešte chce, mesiac odvetí: „j'ai pas l'habitude de m'occuper des cas comme ça“ [nie som zvyknutý starať sa o takéto prípady]. Slovo „cas“ tu znamená prípad alebo človeka v ťažkej situácii, takže odpoveď znie chladne a absurdne.
Medzi dvojicou kedysi panovala istota, no zároveň si hovorili, že je to iba dobrodružstvo a dlho nevydrží. Teraz rozprávač nemá veľa čo povedať ani čím druhého rozosmiať, pretože si stále predstavuje najhorší možný výsledok a dokonca aj to najlepšie ho bolí. Práve v tom je sila textu: veľké otázky o láske kladie mesiacu a slnku, no odpoveď napokon zostáva bolestivo ľudská. „Et toi et moi“ [a ty a ja] znie jednoducho, ale v piesni nesie celú neistotu vzťahu, ktorý možno mal byť len krátkou epizódou, hoci pre rozprávača už dávno nie je jednoduchý.