Onbetaalbaar doslova znamená „nezaplatiteľné“, ale v kontexte piesne sa prekladá skôr ako „neoceniteľné“ alebo „na nezaplatenie“.
Guus Meeuwis túto pieseň spieva o radosti z opätovného stretnutia s blízkymi a o tom, ako sú spoločné chvíle s rodinou a priateľmi to najcennejšie. Keď spieva „dit is onbetaalbaar, wat wil je nog meer“ (toto je na nezaplatenie, čo viac si priať), zdôrazňuje, že tieto momenty sú tak drahé a vzácne, že sa nedajú vyčísliť peniazmi.
„Armen Open“ je srdečné pozvanie pre človeka, ktorý sa po dlhom čase vracia k blízkym. Rozprávač mu sľubuje: „Weet dat je altijd welkom bent“ [Vedz, že si vždy vítaný] a „Armen open“ [S otvorenou náručou]. Obraz „rode loper“ [červený koberec] je trochu veľkolepý, možno až úsmevne prehnaný, no odkaz je jasný: dvere sú otvorené vo dne aj v noci a hosť nemusí nič predstierať. Môže priniesť celý svoj príbeh, „Je verhaal past in een glas“ [Tvoj príbeh sa zmestí do pohára], teda sadnúť si, napiť sa a porozprávať sa o všetkom, čo sa stalo.
Pieseň si predstavuje jeden spoločný večer pri stole. Z tejto stoličky je každé slovo úprimné, bez falošných citov, a večer postupne plynie. Priatelia sa smejú, jedia, plačú, snívajú, spievajú, tancujú a pijú. Najkrajšia je veta „m'n deur altijd open staat“ [moje dvere sú vždy otvorené], pretože z nej nevzniká jednorazové pozvanie, ale istota, ku ktorej sa dá vrátiť znova a znova. Guus Meeuwis tu používa jednoduchý, domácky jazyk a z obyčajného stretnutia robí miesto, kde sa človek napokon ocitne v objatí.