Donikąd znamená "nikam". Je to zaujímavé slovo, ktoré sa v poľštine často používa na vyjadrenie beznádeje alebo smerovania k neistému cieľu.
V piesni "Pył" sa opakuje fráza "droga donikąd" (cesta nikam), ktorá zdôrazňuje pocit neistoty a márnosti v živote. Toto slovo dodáva textu hĺbku a filozofický rozmer, čo ho robí veľmi pútavým.
„Pył“ znamená poľsky „prach“ a text od začiatku pripomína, že budúcnosť je istá: „Obróci ciała w astralny pył“ [Premení telá na astrálny prach]. Táto predstava smrti však nie je podaná ticho ani obradne. Ľudia stoja na „drodze donikąd“ [ceste nikam], ktorú takmer nevidno cez hmlu, a napriek tomu majú tancovať medzi priateľmi a zrkadlovými guľami. Refrén „Tańcz, tańcz, wpraw stopy w ruch“ [Tancuj, tancuj, rozhýb chodidlá] znie ako veselý príkaz proti nehybnosti. Keď cesta nemá jasný cieľ, aspoň pohyb, hudba, tvary a farby dávajú okamihu zmysel.
Pieseň pritom nie je iba tanečná výzva. Ľudia starnú, kráčajú „w kierunku słońca“ [smerom k slnku], no zároveň smerujú k ilúziám a snom. Túžia po šťastí, premýšľajú, či na nich Boh nezabudol, a jeden človek chce zachovať v pamäti vôňu a tvar druhého. Potom text schválne preskočí do absurdity: privolá právnikov a promočný tím a ľudí, ktorí „widzą w tym sens“ [vidia v tom zmysel]. Obraz spoločnosti, ktorá pochoduje ako zombíci a vlastne nevie kam, je trochu smiešny a trochu nepríjemný. Preto je najlepšia rada piesne taká jednoduchá: nehraj sa na stĺp, nesadaj si chrbtom k dverám a kým svet ešte „płynie w swoim rytmie“ [plynie vo svojom rytme], hýb sa.