Klaffsa je výrazné švédske sloveso, ktoré opisuje nemotorné čľapkanie alebo brodenie sa v mokrom, blatistom teréne. V piesni sa používa v obraze orientačných bežcov, ktorí sa brodia močiarom: „Klaffsa i en myr“ znamená „čľapkať sa v močiaroch“.
Je to nezvyčajné a zvukomalebné slovo, ktoré dokonale vystihuje komický chaos a námahu opísanú v piesni.
Pieseň „Leif“ od švédskeho umelca Dökött si robí poriadne bláznivú srandu z orientačného behu. Leif je orienterare, teda orientačný bežec, ktorý má s kompasom prebiehať lesom, hľadať kontroly a správne ich označiť. Namiesto športového hrdinu však vidíme človeka, ktorý behá cez blato, kamene, pne a močiare, môže sa stratiť aj v izbe a pri behu naraziť hlavou do smreka. Verš „För att hitta in på dass“ [Aby našli cestu na záchod] používa slovo dass, hovorové označenie toalety. Už samotná predstava, že orientačný bežec potrebuje kompas na nájdenie záchoda, je krásne hlúpa.
Text potom zámerne preháňa nebezpečenstvo: Egon, jeho otec a všetky ich deti vraj zomrú utopením v jazere, bežci môžu dostať úder, stať sa večerou pre medveďa alebo sa zraziť s losom. Ani posledná kontrola nedopadne dobre, pretože ju nevedia nájsť. Švédske „stämpla rätt“ [správne opečiatkovať] odkazuje na označenie kontrolného bodu v orientačnom behu, no v piesni sa aj obyčajná kontrola mení na ďalší dôvod na chaos. Opakované skandovanie „Leif, Leif, Leif, Leif“ [Leif, Leif, Leif, Leif] znie ako veselý pokrik pre človeka, ktorý sa v lese stále rúti nesprávnym smerom. Humor je detinsky prehnaný, temný a veľmi konkrétny: Leif jednoducho orientuje, nech to dopadne akokoľvek.