Brame je zaujímavé slovo, ktoré sa v taliančine bežne nepoužíva. Znamená to „túžby“ alebo „silné priania“, často s nádychom dravosti alebo vášne.
V kontexte piesne „Cosa Devo Fare“ sa objavuje vo fráze „Donna delle mie brame“, čo sa dá preložiť ako „Žena mojich túžob“. Spevák sa obracia na túto ženu ako na poslednú nádej, ktorá mu môže pomôcť nájsť odpovede, čo dodáva slovu „brame“ hlbší, takmer osudový význam.
V tejto piesni sa rozprávač pýta na radu úplne každého, kto by ju mohol poskytnúť. Osloví zrkadlo, veštcovu kartu, sklenenú guľu aj hviezdy: „Specchio dei desideri, dimmi cosa devo fare“ [Zrkadlo túžob, povedz mi, čo mám robiť]. Chce vedieť, či má vstať alebo odpočívať, či môže veriť svojim priateľom, či má pokračovať v ceste a či to, čo už urobil, stačí. Je v tom niečo milo absurdné: od zrkadla čaká odpoveď, hoci ho zrkadlo „non mi può veder“ [nemôže vidieť], a od karty pomoc, hoci sa jej nemôže dotknúť.
Postupne sú otázky osobnejšie a trochu vtipne konkrétne. Sklenená guľa má poradiť, čo robiť, ak sa zraní, aj to, či bude v sobotu slnečno a či môže ísť k moru. Hviezdy má upozorniť na náladu, ktorá klesá a zasa stúpa, a na veci, ktoré stratil a možno by sa mohli vrátiť. Nakoniec sa obráti na „Donna delle mie brame“ [žena mojich túžob] a prizná: „Nessuno mi ha ascoltato, nessuno mi ha spiegato“ [Nikto ma nepočúval, nikto mi nevysvetlil]. Po všetkých otázkach zostane jedna naliehavá veta, opakovaná znova a znova: „Che cosa devo fare con te“ [Čo mám s tebou robiť]. Tajomné veštenie sa tak zmení na priamu otázku adresovanú konkrétnej osobe.