Доле je v ukrajinčine vokativ od slova "доля" (doľa), čo znamená "osud" alebo "údel".
Vo vokative sa používa na priame oslovenie osudu, čo dodáva piesni hlboký, osobný a emotívny tón. Je to kľúčové slovo, ktoré vyjadruje hlavnú tému piesne – zamýšľanie sa nad osudom a jeho výzvami.
„Dole moja“ je pieseň o odlúčení, čakaní a nádeji, rozprávaná cez obraz labutí pri Dunaji. Rozprávač ich ženie k vode a opakuje „Ой, доле моя“ [Ach, môj osud]. Slovo „доля“ znamená osud alebo životný údel, takže refrén znie ako povzdych nad tým, čo človek nemôže celkom ovládať. Labute už „та й наплавалися“ [naplavili sa], zatiaľ čo oči rozprávača „та й наплакалися“ [vyplakali sa]. Pekná zvuková podobnosť spája cestu labutí po vode so slzami človeka.
Potom príde jednoduché prirovnanie: „Важко тому лебедю проти води пливучи“ [Ťažko je tej labuti plávať proti prúdu]. Rovnako ťažké je mladej žene kráčať bez svojho milovaného. Text však nezostáva pri smútku. Milovaný človek blúdi, no nájde cestu späť, a hviezda ho k rozprávačovi privedie. Sľub „І вже не відпущу тебе“ [A už ťa nepustím] je priamy a trochu neústupný. Na konci sa labute znovu vracajú k Dunaju, akoby sa kruh odlúčenia a čakania na chvíľu uzavrel.