Kruununjalokiviä znamená „korunné klenoty“. Je to krásne a vznešené slovo, ktoré sa v bežných piesňach často nevyskytuje.
V kontexte piesne speváčka hovorí, že nikdy nevidela „korunné klenoty“ ani „mečúne“, ale napriek tomu nič nepotrebuje, keď je so svojou láskou. Toto slovo dodáva textu nádych exotiky a luxusu, čím zdôrazňuje, že skutočné šťastie spočíva v prítomnosti milovanej osoby, nie v materiálnych veciach.
V piesni „Shanghain Valot“ nás Annika Eklund vezme na cestu, kde sa krása sveta stretáva s intímnym objatím. Predstavte si to: speváčka nikdy nevidela svetlá Šanghaja, korunovačné klenoty ani mečúne, no v tú noc, keď je jej milovaný konečne pri nej, nič jej nechýba. Žiadny západ, žiadny východ, nič. Je to, akoby celý svet, so všetkými jeho divmi, bledol v porovnaní s prítomnosťou milovanej osoby.
Je to taká milá myšlienka, že? Annika nám hovorí, že nech svetlá Šanghaja žiaria akokoľvek jasne, alebo nech mrakodrapy New Yorku osvetľujú noc, ona len zatvorí oči a zaspí vedľa svojho milého. Dokonca ani ranné zvuky dažďového pralesa, volanie minaretov či alpské rohy sa nevyrovnajú dychu jej partnera. Žiadna siréna by ju nezviedla preč. Je to pieseň o nájdení celého sveta v jednej osobe, o tom, ako sa všetky túžby rozplynú, keď je láska prítomná. Je to skutočne krásne vyznanie.