Törnen znamená 'tŕne'. Je to silné a evokujúce slovo, ktoré sa v bežných piesňach neobjavuje často.
V kontexte tejto piesne, ktorá je plná temných a mystických obrazov, "törnen" symbolizuje bolesť, prekážky a drsnosť prírody. Spojenie s frázou "Likt Törnen Genom Kött" (Ako tŕne cez mäso) naznačuje hlboké, prenikavé utrpenie a neúprosnú silu, ktorá prechádza všetkým.
„Likt Törnen Genom Kött“ znamená približne „Ako tŕne cez mäso“. Už názov naznačuje obraz niečoho ostrého, čo preniká telom, no text potom túto predstavu rozšíri do temnej prírodnej vízie. „Ur led är tiden“ [Čas je vykoľajený] znie, akoby sa samotný čas vymkol zo svojho smeru. Medzi konármi odetými do hodvábu sa spieva večná chvála skazy a v tme sa hľadá „naturens glömda tunga“ [zabudnutý jazyk prírody]. Listy šepkajú svoju pieseň a rozprávač túži „i evighet stiga ner“ [navždy zostúpiť] a stať sa súčasťou „eviga stämmor“ [večných hlasov]. Nie je to prechádzka jesenným lesom, skôr obrad zostupu do jeho najhlbšej tmy.
V druhej časti sa obraz ešte pritvrdí: duše sú v očistci, po švédsky „skärseld“, večne hryzené, zatiaľ čo okolo nich je bezsvetlé more, nekonečný tieň a hlboká voda, „där ingen på oss rår“ [kde nad nami nikto nemá moc]. Stromy už nerastú pokojne. „Där var törnen växer vilt“ [Tam, kde tŕne rastú divoko], a tie oblečú postavu do jesennej látky tieňov. Páči sa mi, ako text neponúka vysvetlenie ani únik. Len šepot lístia, zamrznutý čas, voda bez pohybu a tŕne, ktoré rastú ďalej.