Заря znamená 'úsvit' alebo 'svitanie'. Je to poetické slovo, ktoré evokuje začiatok nového dňa, nádej a prebudenie.
V kontexte piesne "Na Zare" (Na úsvite) sa toto slovo opakuje a je kľúčové pre pochopenie jej atmosféry. Predstavuje moment, keď sa objavujú hlasy, sny a volanie neba, čo dodáva piesni mystický a éterický nádych. Je to slovo, ktoré nie je len o čase, ale aj o pocite a symbolike.
„Na zaré“ znamená „na úsvite“, teda v okamihu, keď sa noc mení na ráno. Text skladá sen z krátkych obrazov: „Rovný beh môjho osudu“ [plynulá cesta môjho osudu], noc, smútok, mesačné svetlo a májový dážď. Potom sa objaví „dlhý vek mojej hviezdy“ [dlhé trvanie mojej hviezdy], ospalý lesk rosy a dokonca „rajský med“ [med z raja]. Je to trochu veľké a sladké, ale práve preto má pieseň rozprávkový vzduch.
Najdôležitejšia veta sa stále vracia: „Na úsvite ma volajú hlasy“ [На заре голоса зовут меня]. Na konci sa volanie rozšíri na „Na úsvite ma volajú nebesá“ [На заре небеса зовут меня]. Medzi tieto výzvy sa vmestí slnečné svetlo, zvuk srdca, nesmelý pohľad, sila rúk a „hviezdna hodina môjho sna“ [najdôležitejší okamih môjho sna]. Text preto nepodáva konkrétny príbeh. Skôr ukazuje človeka, ktorý za svitania počuje volanie smerom k svetlu, snu a nebu.